apprecētC1
darbības vārds/ˈappræt͡seːt/
Ņemt (kādu) par sievu, par vīru.
Tagadne
| vsk. | dsk. | |
|---|---|---|
| 1. | apprecu | apprecam |
| 2. | appreci | apprecat |
| 3. | apprec | apprec |
Pagātne
| vsk. | dsk. | |
|---|---|---|
| 1. | apprecēju | apprecējām |
| 2. | apprecēji | apprecējāt |
| 3. | apprecēja | apprecēja |
Nākotne
| vsk. | dsk. | |
|---|---|---|
| 1. | apprecēšu | apprecēsim |
| 2. | apprecēsi | apprecēsiet / apprecēsit |
| 3. | apprecēs | apprecēs |
- Nenoteiksmeapprecēt
- Pavēles izteiksmeappreci
- Pavēles izteiksmeappreciet
- Englishto marry
- Русскийжениться, выйти замуж
- Українськаодружитися
- Lietuviųvesti, tekėti